Как же, господа, это -- одна из ключевых фраз в истории страны...
Prvá Slovenská národná rada (1848)
Dlhodobé ignorovanie požiadaviek a neúspech rokovaní s uhorskou vládou priviedli Slovákov k organi-zovaniu dobrovoľníckeho vojska a do otvoreného boja s aktuálnou mocou. Ako najvyšší slovenský politický a vojenský reprezentatívny orgán sa na dvestočlennom zhromaždení vo Viedni konštituovala 16. septembra 1848 Slovenská národná rada pod vedením Jozefa Miloslava Hurbana a ďalších politických členov – Ľudovíta Štúra a Michala Miloslava Hodžu. Pochopili, že zápas Slovákov za národnopolitické požiadavky sa nezaobíde bez ústredného orgánu. (Prvého predsedu SNR J. M. Hurbana pripomína busta vo vestibule budovy NR SR.) Úsilie o osamostatňovanie tak nadobudlo aj inštitucionálnu formu. Kľúčovou úlohou SNR bolo organizovanie dobrovoľníckych výprav. Verejne bol akt založenia prvej SNR deklarovaný 19. septembra 1848 na národnom zhromaždení v Myjave, kde takisto oficiálne vypovedali poslušnosť maďarskej vláde a proklamovali samostatnosť slovenského národa vyjadrenú v autonómii v rámci monarchie.
Memorandum národa slovenského (1861)
Slovenské povstanie v rokoch 1848/1849 sa uskutočňovalo pod slovenskou trikolórou s troma heslami: Bratstvo a svornosť; Za kráľa a národ slovenský; Sláva všetkým Slovákom! V zložitej domácej i zahranično-politickej situácii však nemalo nádej na úspech. Neoabsolutistické porevolučné pomery vrátili Slovákov viac-menej do situácie spred roka 1848 a vystavili ich zostrujúcemu sa maďarizačnému kurzu. Nemožná bola nielen existencia vlastného zastupiteľského orgánu, ale dokonca aj kultúrnych a vzdelávacích inštitúcií (Matice slovenskej a troch slovenských gymnázií), ktoré sa stali iba dočasným výdobytkom Memoranda národa slovenského prijatého v Turčianskom Sv. Martine 7. júna 1861. V jeho duchu bolo následne vypracované Viedenské memorandum, v ktorom dominovala požiadavka zriadenia politickej samosprávy v podobe slovenského Okolia s národným zastupiteľstvom a vlastnou politickou a súdnou správou.
Na líniu štátoprávnych úsilí štúrovskej a memorandovej generácie priamo nadväzoval politický program Slovenskej národnej strany z rokov 1913 – 1914. V napätej situácii roka 1914 ožila myšlienka potreby inštitucionálneho vyjadrenia svojbytnosti slovenského národa v podobe vlastného parlamentu, pokus o založenie SNR bol však zmarený objektívnym vývojom.
Источкик:
"Ako pracuje parlament" (там же можно найти и ещё несколько ключевых фактов из истории Словакии); выделение - моё (в тексте -- современный вариант, на флаге -- на словацком середины 19 в.).